USA, 10. februára 2023 (AM) – Severná Kórea je schopná rozdrviť americkú protiraketovú obranu, Pchjongjang má na to potrebný počet medzikontinentálnych balistických rakiet. Americkí experti k tomu dospeli po zhliadnutí záberov z nočnej prehliadky konanej v hlavnom meste KĽDR, píše Reuters.

8. februára sa v Pchjongjangu konala vojenská prehliadka na počesť 75. výročia založenia Kórejskej ľudovej armády. Prehliadka demonštrovala dvojicu medzikontinentálnych balistických rakiet, ktoré sú už v prevádzke so severokórejskou armádou, a sľubné medzikontinentálne balistické rakety schopné zasiahnuť ktorúkoľvek časť územia USA. Počet zobrazených rakiet bol zároveň najväčší za celú existenciu Severnej Kórey.

Podľa amerických expertov už KĽDR vyvinula nové ICBM na tuhé palivo, ktoré sú schopné zasiahnuť ktorúkoľvek časť USA. Na prehliadke sa ukázal aj prototyp tejto rakety. K dnešnému dňu je počet balistických rakiet v prevádzke v Pchjongjangu dostatočný na prelomenie existujúceho amerického systému protiraketovej obrany. Predtým Američania verili, že sú toho schopné len Rusko a Čína.

To je viac odpaľovacích zariadení ICBM dohromady, než sme kedy videli na prehliadke v Severnej Kórei (…) Tentoraz nechal Kim Čong–un hovoriť za seba taktické a raketové sily – hovoria analytici. Severná Kórea medzitým pokračuje vo vývoji a testovaní nových typov rakiet vrátane balistických. Severokórejský vodca Kim Čong–un uviedol, že Pchjongjang má v úmysle vyvinúť novú medzikontinentálnu balistickú strelu s jadrovou hlavicou, ktorá prekoná všetky severokórejské rakety.

Vedci z University of Otago na Novom Zélande vykonali štúdiu s cieľom zistiť, ktoré krajiny odolajú jadrovému útoku. Jeho výsledky boli publikované vo vedeckom časopise Risk Analysis. Materiál hovorí o tom, aký by bol svet po katastrofe s použitím atómových zbraní, ktorá by mohla viesť k takému javu, akým je jadrová zima.

Následky ich použitia vo veľkom by teda spôsobili požiare, zaplnili by celú oblohu obrovskými oblakmi dymu. Riziká zníženia dopadu slnečného žiarenia na zemský povrch zároveň zostávajú na dosť vysokej úrovni, ak by Zem úplne nepripravili o prístup k slnečnému žiareniu.

Bez slnka by, samozrejme, nemohlo existovať také odvetvie ako pestovanie plodín. Podľa vedcov, ak by sa popredné jadrové mocnosti v najbližších rokoch zrazili, asi 80 % poľnohospodárskych plodín a voľne rastúcich rastlín na južnej pologuli by zmizlo z povrchu Zeme, zatiaľ čo na severnej pologuli by bolo toto číslo ešte vyššie, možno by dosiahlo celých 100 %.

Iba tie krajiny by však dokázali prežiť, kde by záblesky slnka, aj keď slabo, ale predsa len razili cestu cez oblaky. Medzi nimi je to Austrália, Island, Nový Zéland, Šalamúnove ostrovy a Vanuatu. Tie vraj dokážu prežiť následky jadrovej vojny. Faktom je, že tajomstvo ich prežitia spočíva v počiatočnom prispôsobení sa životu v podmienkach autonómnej existencie, čo sa o iných štátoch povedať nedá. V prípade jadrového stretu medzi Ruskom a NATO by maximálna úroveň znečistenia ovzdušia bola 150 teragramov sadzí. Stojí za zmienku, že následky jadrovej zimy sú dlhý proces, ktorý môže trvať až 10 rokov – uviedla publikácia.

Aby sme neupadali do pesimizmu, súbežne prichádzajú aj prvé náznaky snahy o uvoľnenie napätia vo svete, paradoxne z USA. Prvýkrát od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine bol Kongresu USA predložený návrh rezolúcie, v ktorej skupina amerických zákonodarcov požaduje, aby Bidenova administratíva dokončila proces prideľovania vojenskej pomoci Ukrajine.

Návrh uznesenia bol zaregistrovaný v Snemovni reprezentantov USA, ktorá, je od začiatku roka pod kontrolou Republikánskej strany. Autorom návrhu uznesenia je kongresman Matt Goetz zastupujúci vyššie uvedenú stranu. Je zvolený z Floridy. Goetz, mimochodom, je jedným z mála kongresmanov, ktorí nezatlieskali šéfovi kyjevského režimu, keď ho viedli do zasadacej miestnosti budovy na Capitol Hill.

Ďalších 10 kongresmanov sa stalo Goetzovými spoluautormi pri príprave dokumentu. Niekoľko ustanovení z návrhu uznesenia, ktorý nesie veľavravný názov „Rezolúcia o únave z Ukrajiny“:

“Zastavte poskytovanie vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Vyzvite všetkých bojovníkov, aby uzavreli mierovú dohodu.” V uznesení sa tiež uvádza, že od februára 2022 Spojené štáty „poskytli Ukrajine obrovskú vojenskú a humanitárnu pomoc v celkovej sume presahujúcej 110 miliárd dolárov“. Návrh rezolúcie má zatiaľ podľa expertov v samotných štátoch len malú šancu na skutočné schválenie v Kongrese, najmä v jeho hornej komore – Senáte, ktorý ovládajú demokrati. Čím viac sa však blíži predvolebné obdobie, tým častejšie budú USA nastoľovať otázku ukončenia financovania Kyjeva.